Gladiatorské hry - Gladiátor

Boj v aréne

Gladiátor bol človek ktorý bojoval v zápasoch pre pobavenie publika, väčšinou nedobrovoľne ale našli sa aj jedinci ktorý si takýmto spôsobom privyrábali a robili to pre vlastné potešenie. Výraz gladiator je odvodený od názvu krátkeho meča (gladius), s ktorým gladiatori často bojovali. Gladiatori boli väčšinou otroci, vojnový zajatci alebo odsúdený zločinci.

Ako sa mohol človek stať gladiatorom

Za dôb rímskeho gladiatorstva bola väčšina gladiatorov otrockého stavu. Otroci boli nútený k povolaniu gladiatora a podla zvyklosti prišli o všetky ľudské práva. Otroci boli považovaný ako tovar a preto ich výcvik bol menej nákladný. Ďalšou významnou skupinou boli väzni. Boli to väčšinou ťažký zločinci tzv. pachatelia činu proti štátu, ktorý boli odsúdený do gladiátorskej školy alebo rovno do arény. Neskôr keď dopyt po gladiatoroch prudko vzrástol, museli do arény aj ľahší zločinci napr. podvodníci a pod. .
Vedľa otrokov, vojnových zajatcov a zločincov vzrástol záujem aj o skupinu zvanú auctorati. Takýmto názvom sa nazývali Rímsky občania, ktorý sa dobrovoľne zaviazali k boju v aréne. Do konca prvého storočia predstavovali hlavnú početnú skupinu gladiatorov z povolania. Auctorati boli väčšinou skrachovaný ľudia ktorých existencia nestala ani za mrknutie oka z najnižších vrstiev. Lákal ich štátny "dôchodok" ktorý dostavali tí ktorý prežili svoju gladiatorskú služobnú dobu.
Na rozdiel od bežných otrockých gladiatorov mohli Actorati bývať mimo gladiatorskej školy, ale museli pravidelne chodiť do služby. Auctorati sa mohli voľne pohybovať ako obyčajný občania a mnohý z nich mali manželky a deti.

Druhy gladiatorov
V 3. a 2. storoči p.n.l. boli gladiatori vyzbrojený len kópiou a oštepom. Chránili sa veľkým guľatým štítom a bronzovou prilbou. V priebehu 1. storočia p.n.l sa sortiment zbraní rozšíril. Jednotlivé typy gladiatorov boli neskôr pomenovaní podľa toho akým brnením sa chránili a aké zbrane používali. Väčšina gladiatorov sa špecializovala len na jednu zbraň. Bolo tiež presne určené ktorá zbraň má bojovať proti inej zbrani. Nurmillus bojoval výhradne s thrákom a pod. .

Samnita – Bol odetý do zdobeného brnenia skladajúceho sa z otvorenej helmy a klapkami na tvári, chochoľom a perím. Trup chránili náprstné doštičky. Ruky si chránil kovovými rukavicami, holenné chrániče a veľký oválny alebo štvorcový štít. Ako hlavnú zbraň používal samnitoví meč, neskôr kópiu.

Thrák – Nosil jednoduchú otvorenú helmu s lícnymi klapkami a malý štvorhranný štít, holenné chrániče a krátky zahnutý meč.

Hoplomachos – Mal plnú helmu s ozdobným priezorom,holenné chrániče, malý guľatý štít a kópiu s dýkou.

Murmillus – Bol vyzbrojený prilbou so znakom ryby a veľkým obdĺžnikovým štítom. Ako hlavnú zbraň používal meč. Je vo veľkej miere zhodný z gladiatorom zvaným Gal.

Retiarius – nosil jen pancíř na paži s pevným štítem na rameni. Bojoval vrhací sítí, trojzubcem a dýkou

Secutor – Gladiator so špecializáciou na boj s Retiarom. Disponoval hladkou helmou, aby nebol ľahkým terčom pre zachytenie do siete.

Andabates – bojoval s helmou bez otvoru pre oči

Dimachaerus – vyzbrojený dvěma meči, měl holenice a vypolštářovanou kazajku; nenosil helmu

Eques – jazdec; bojoval kopím nebo mečem; chránil ho malý kulatý štít, náprsní pancíř a bandáže na ruce se zbraní

Essedarius – gladiátor bojující na voze, který řídil vozataj; míval zbraně na dálku – luk a vrhací kopí, zblízka používal meč

Sagittarius – Lukostrelec

Laquerius – gladiátor podobný Retiariovi, strhával však nepřítele lasem a zbraní mu bylo kopí a dýka

Velit – Gladiator ktorý ako hlavnú zbraň využíval oštep.

Gladiatorská škola (wikipedia.org)

Většina gladiátorských škol byla v rukou soukromých majitelů, kteří školu vedli a zároveň gladiátory kupovali, prodávali a pronajímali. Výjimkou byly čtyři římské školy, které nevedli soukromí majitelé, ale císařští úředníci (nejvýznamnější z těchto římských škol byla ludus magnus). Ten, kdo přišel do gladiátorské školy (ať už k tomu byl odsouzený nebo vstoupil dobrovolně), stal se členem familia gladiatoria a tím se škole plně podřídil. Stal se majetkem lanisty, majitele školy a od té chvíle musel ve škole žít. Majitel školy určoval, kdo bude trénovat s jakou zbraní a pak jednotlivé nováčky přidělil speciálním trenérům (doctores – většinou vysloužilí gladiátoři vyššího věku), kteří své učně od té chvíle denně cvičili. Mezi gladiátory ve škole panovala rivalita, která se projevovala v ustálené hierarchii. Kdo přežil první zápas, směl si říkat veteranus. Nejlepší bojovníci dostali titul primus palus, druzí secundus palus, atd. Majitel školy se o své gladiátory staral, jelikož pro něj byli zdrojem příjmů – snažil se zajistit jim vydatnou stravu a kvalitní zdravotní péči.